Ako to u mňa pokračovalo?
Osobná spomienka Aleša, preložená z českého blogu. Časové výrazy a hodnotenia odrážajú obdobie vzniku pôvodného textu.
Prvé skúsenosti s pitím piva sa teda začali niekedy okolo plnoletosti. Vtedy nebol taký výber ako neskôr, keď sa zlepšila distribúcia. Pivo bolo najmä regionálnou záležitosťou: pivovary ho vozili do krčiem, reštaurácií a obchodov prevažne len „okolo komína“.
Pochádzam zo Slavičína a, pokiaľ si spomínam, dostupné boli pivá z okolitých pivovarov – Brumov, Uherský Brod, Jarošov a asi aj Zubr. Počas štúdia strednej školy vo Zlíne som vnímal podobnú ponuku. Vo väčšom meste sa však občas objavili aj podniky s Gambrinusom či Krušovicami. V porovnaní s neskorším výberom to bolo stále pomerne málo.
Od regionálnych značiek k pestrejšiemu výberu
Výnimkou bývalo predvianočné obdobie. V samoobsluhách sa vtedy objavili aj vzdialenejšie značky, napríklad Kozel, Gambrinus či Budvar. Na vojne v Domažliciach, krátko po nežnej revolúcii, som potom spoznal aj ďalšie pivá, ktoré som dovtedy poznal iba zo zbierky etikiet.
Odvtedy uplynulo veľa času. Dostupnosť pív sa výrazne rozšírila, čo potešilo ľudí, ktorí radi ochutnávajú produkciu rôznych malých a stredných pivovarov. V období, o ktorom som písal, pribúdali aj minipivovary. Bol som za ne rád a vnímal som ich ako dôležitú protiváhu chuťovej jednotvárnosti, podobne ako kedysi iniciatívu Standu Bernarda.
Je to môj osobný pohľad na pestrosť pivného sveta, nie tvrdenie, že o kvalite rozhoduje iba veľkosť pivovaru.
Aleš
Rôzne značky a štýly môžete spoznávať aj prostredníctvom degustačných balení piva. Dôležitá je vlastná chuť a zodpovedné ochutnávanie, nie množstvo.