Pivný prvopočiatok
Osobná spomienka Aleša preložená z českého blogu. Názory a časové súvislosti patria autorovi a obdobiu pôvodného rozprávania.
Moja vášeň pre pivo sa začala už v detstve, v roku 1983 – nie jeho pitím, ale zbieraním pivných etikiet. Priviedol ma k tomu o sedem rokov starší brat Olda. Ako čerstvo dospelý začínal pivo ochutnávať a debatovať o ňom s otcom. Pri jednej debate, keď otec chválil dvanásťstupňový Prazdroj a jeho nezameniteľnú chuť, brat vymyslel žart: podstrčiť mu bežné miestne pivo, vtedy Brumov, Olšavan alebo Jarošov, s etiketou Prazdroja.
Začali sme teda etikety odlepovať a prelepovať. Otec nič nespoznal a vyhlásením „Prazdroj je jednoducho Prazdroj“ spustil salvy smiechu mňa, brata a napokon aj mamy, ktorú sme s trikom oboznámili. Tak sa začala moja zberateľská vášeň. Vydržala približne do plnoletosti, keď k nej pribudol aj záujem o samotnú chuť piva.

Zbierka etikiet existuje dodnes. V pôvodnej spomienke som porovnával staré označenie plzenskej dvanástky s neskorším označením ležiaka a uviedol aj hodnotu 11,69° EPM. Tento historický údaj tu nie je overeným údajom o dnešnom výrobku. EPM označuje extrakt pôvodnej mladiny, nie percento alkoholu; pre aktuálne parametre sa treba riadiť informáciami výrobcu. Osobná nostalgia sama osebe nedokazuje zmenu kvality piva.
Pivné profesijné začiatky
Od vojny uplynulo veľa rokov. Medzitým som získal aj šesťročnú skúsenosť s Nemeckom a jeho pivami. V roku 2006 sa však začala moja profesionálna cesta pri pive: ako samostatne zárobkovo činná osoba som nastúpil na pozíciu obchodného zástupcu pre pivovar Starobrno, respektíve spoločnosť Heineken ČR.
Bola to príjemná práca a najmä príležitosť spoznávať dovtedy neznáme veci – samotné varenie piva, suroviny, receptúry, distribúciu aj logistiku. Najlepšie bolo, že naša skupina obchodných zástupcov chodila na exkurzie nielen do Starobrna a Hostanu, ale aj do menších a stredných pivovarov, ako Primátor, Rebel, Chodovar, Ježek či Bakalář.
Čo mi ukázali návštevy menších pivovarov
Spočiatku som veril, že v spoločnosti nejde pri českom pive iba o obchod. Pri návštevách malých pivovarov som však objavil postupy a prístup, ktoré mi boli osobne bližšie. Spoznal som aj technológiu HGB. Vtedy som ju vnímal kriticky a uprednostňoval tradičnejší spôsob výroby.
Redakčné upresnenie: HGB, teda high-gravity brewing, pracuje s koncentrovanejšou mladinou a následným upravením piva na požadované parametre. Samotná táto technológia nie je dôkazom nepoctivosti ani automaticky nižšej kvality.
Z pozície obchodného zástupcu som dostal ponuku na prácu v trade marketingu. V pôvodnej spomienke toto obdobie spájam s akvizíciami Krušovíc a Drinks Union, ku ktorej patrili značky Zlatopramen, Březňák, Louny, Dačický a Jarošov, okolo roku 2008.
Zmeny, ktoré ma zasiahli
Práca v Prahe bola zaujímavá, ale niektoré zmeny v pivovarníctve som niesol ťažko. Spomínal som zatváranie či presuny výroby pri značkách Hostan zo Znojma, Louny, Jarošov, Dačický z Kutnej Hory a Zlatopramen. Presné poradie a roky som si už pri písaní pôvodného článku nepamätal; tento text preto nie je chronológiou týchto udalostí a netvrdí, že nastali naraz.
Mrzela ma strata miestnych tradícií a dopad zmien na ľudí, ktorí boli s pivovarmi dlhé roky spojení. Rozprával som sa aj s viacerými sládkami a ich názory posilňovali môj osobný príklon k menším pivovarom. Ide o spomienku na moje vtedajšie rozhovory a postoje, nie o všeobecný dôkaz, že veľké pivovary varia horšie pivo.
A zrodil sa nápad…
V Heinekene ČR som pracoval do augusta 2013. Už dlhšie som však premýšľal, kam sa vydať, keď sa táto etapa skončí. A práve vtedy sa zrodil nápad na ďalšiu vlastnú cestu pri pive.
Aleš
Rozmanitosť pivovarov môžete objavovať aj cez degustačné a darčekové balenia piva. Najlepšie je porovnávať konkrétne pivá podľa vlastnej chuti, nie iba podľa veľkosti ich výrobcu.
